Partia je ako ľudský život

Moja mama nehrá šach. Vie o ňom tak málo, že keď sme kedysi mali šachový stolík a ona na ňom chcela utrieť prach, figúrky rozostavané v základnom postavení nikdy nedávala preč naraz. Najskôr dala preč čierne figúrky, utrela pod nimi prach, postavila ich naspäť podľa bielych figúrok, a potom celý proces zopakovala s bielou armádou. Chcela si byť istá, že neprehodí kráľa a dámu, strelca a jazdca.

Moja mama je ale veľmi bystrá. Aj keď o šachu nič nevie, dokáže si všeličo všimnúť. Raz (pred dvadsiatimi rokmi) ma napríklad čakala na turnaji a všimla si, že počas kola sa šachovnice vyprázdňujú. Aj keď nepoznala šachový fenomén brania či výmeny, bolo jej akosi jasné, že kto zo šachovnice odíde, už sa na ňu nevráti, a zvyšné figúrky teda musia mať stále viac miesta. „Je to ako na pláži,“ povedala. „Poobede tam je plno ľudí, sotva máš nejaké súkromie. Ako sa blíži večer, ľudia odchádzajú a napokon je pláž takmer prázdna.“ Všimla si tiež, že králi sa s postupom šachového času osmeľujú a idú do centra. V koncovke na šachovnici rozvaľujú ako milionári na súkromnej pláži.

Aristoteles raz povedal, že schopnosť vytvárať dobré metafory je znakom génia. Všeličo je možné sa naučiť, ale vidieť podobnosť v navonok odlišných veciach, to sa nadrilovať nedá. Ktovie, možno je moja mama génius: metaforu o pláži som ešte nikde v šachovej literatúre nepočul. V každom prípade sú metafory skvelým prostriedkom učenia. Ostávajú zaseknuté v hlavách študentov ako klavír na príliš úzkom schodisku.

Napríklad takáto metafora, ktorú občas hovorím mladým šachistom: Partia je ako ľudský život. Má svoje štádiá a každé štádium na hráča kladie nové požiadavky.

Život dieťaťa je celkom iný ako život mladého človeka, a keď prídu deti, človeku sa život opäť  celkom zmení. Život rodiča s dospievajúcimi deťmi má celkom iné kvality ako život deduška či babičky, ktorí sa starajú o vnúčatá. Niektoré roky v živote sú prelomové a udeje sa v nich strašne veľa, niektoré sú pri pohľade naspäť akoby hluché, prázdne.

V šachovej partii je to rovnaké.

Partia má svoje detstvo: otvorenie. V otvorení je potrebné poznať naspamäť aspoň niečo z teórie, dôležitá je i znalosť súpera. Aký je? Po akom type boja túži? Toľko konkrétnych naučených znalostí už nikdy v živote nevyužijete. Nepripomína vám to utrpenie mladých školákov?

Partia má aj svoje obdobie dospievania, snívania: prechod z otvorenia do strednej hry. V každej partii príde v inom čase, niekedy vôbec nenastane, ale obvykle sa aspoň na pár ťahov mihne. Je to čas, keď sú všetky figúrky vyvinuté, ale ešte sa nebojuje na nože, armády ešte nie sú v priamom kontakte. Tu pomáha strategické myslenie, schopnosť snívať. Tu sa rodia plány, ktoré potom určia osud celej partie, podobne ako výber manžela, manželky či povolania určia celý život človeka.

Dospelosť šachovej partie, to je obdobie medzi 30-40 ťahom. Deti, hypotéka, práca: to všetko spôsobuje, že dospeláci behajú ako splašení a nemajú na nič čas. Zároveň sa snažia správať maximálne bezpečne, aby sa nič nestalo ich deťom, aby neprišli o prácu či byt. Tak i šachisti v časovej tiesni: snažia sa rozhodovať rýchlo, efektívne a vyhnúť sa kalamitám.

Po štyridsiatom ťahu prichádza zrelý vek partie. Karty sú – ako i v živote – dosť často už rozdané. Ten, kto stojí horšie, sa dosť často až do konca partie len bráni a dúfa aspoň v remízu. (Ach, kde sú tie mladícke ideály!) Niekedy ale sadne kríza stredného veku i na šachovnicu: úľava a únava po časovke prináša i chyby. Inokedy sa naopak bojuje ostro a drsne, ako za mladi.

A napokon: koncovka – staroba šachovej partie. V nej často nie je otázkou, ako partia dopadne, ale skôr ako dlho ešte jedna zo strán vydrží. Tak ako sa starší ľudia uspokoja s málom, i koncovka čerpá svoju dôstojnú krásu z interakcie len niekoľkých málo figúr.

Ako v živote, aj v partii sú momenty, ktoré sú zlomové, a celé pasáže, ktoré sú nudné či takmer automatické. Ako život, i šach môže občas byť rutinou.

A naopak: tak ako v živote, i v šachu občas nastane okamih, keď zrazu všetko dáva zmysel a nebo a zem sú jedno. Okamih inšpirácie, okamih krásy.

Kedy ste Vy naposledy zažili takýto okamih?

GM Ján Markoš

Šachový veľmajster, tréner a publicista. Koncom roka 2016 vydal knihu Pod hladinou. Venuje sa tiež vzdelávaniu, najmä v oblasti kritického myslenia.

VZDELÁVAJTE SA S NAMI

Každý týždeň posielame emailom článok, alebo video od profi trénerov.
Buďte s nami. Inšpirujte sa a začnite uplatňovať rady v praxi :))

Chcem sa pridať
Komentáre
  1. HRUŠKA Karol píše:

    Väčšina z Vaších postupov pre mňa nepredstavuje nič nové. Keby som bol o poznanie mledší, tak by to bolo o inom. Ale otázkou je, v ktorej komnate sú tieto poznatky. V predných a viem ich aplikovať, niekde ďalej a v prípade potreby nemámn problém tam dôjsť alebo v zadu a nie vždy sa tam človek vyberie. A vtedy, aj keď príslušné vedomosti má, tak ich nepoužije. Ideálne by bolo, keby sme do žiadnej izby nemali problém vojsť – bola po ruke – blízko. Toto je problém najmä starších ľudí (nielen v šachu). Mladí to majú šancu – aj vďaka týmto „lekciám“ to zvládnuť inak – lepšie. Držím im palce. K.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

  • VZDELÁVAJTE SA S NAMI

    Každý týždeň posielame emailom článok, alebo video od profi trénerov. Buďte s nami. Inšpirujte sa a začnite uplatňovať rady v praxi :))

  • Kategórie
  • "Šachové Tréningy" je trendový šachový projekt, ktorý sprístupňuje všetkým ľuďom hovoriacim našou rečou efektívny a pravidelný tréning s ucelenou koncepciou a časovou slobodou pod vedením profesionálneho trénera. Portál denne pridáva na FB Fanpage a Instagrame príspevky, ktorými vzdeláva, inšpiruje a motivuje. Robí takisto livestreamové komentovanie turnajov, reportáže z významných podujatí a rozhovory so zaujímavými hráčmi.

  • Kontinuálny tréning

  • GM turnajový kurz

    Veľmajstri pri príprave na turnajový kurz