Štiavnica!

O týždeň to vypukne. Slovenskí šachisti nasadnú do áut, autobusa zo Zvolena, či dokonca do vláčiku z Hronskej Dúbravy (ak ho ŽSR ešte nezrušili, ako sa pravidelne vyhrážajú), podujmú sa na serpentíny, prekĺznu medzi horami, zaparkujú či vystúpia, a už o malú chvíľu sa budú tiesniť pri stolíku nad schodami, kde Milan a jeho pomocníci škrtajú a zapisujú, kto tohoročnú púť do Mekky šachu zvládol a kto nie.

Na štiavnické turnaje mám celú koláž spomienok. Pamätám si na bojovné zápasy vo futbalovom turnaji, (sám som v rámci turnajovej sebadisciplíny nikdy nehral, ale fandiť som chodil), na legendárne družstvo Profylaktikov, ktoré ako prvé prišlo s vlastnými dresmi. Spomínam si na môjho nenápadného súpera z Podbrezovej, ktorý vzal niekoľko nočných za sebou, aby na turnaj ušetril dovolenku, mňa (profíka, ha ha) skoro porazil, v ďalšom kole ale zaspal v časovke, to viete, niekoľko nočných je niekoľko nočných.

Nezabudnem na obrovský vzduchový tunel, ktorý Milan nainštaloval pod pódium, aby sme sa v hracej miestnosti neudusili, lebo leto to vytunovalo na plné pecky. Spomínam si na neuveriteľne plné pódium pri Štiavnickom Živom Šachu – nikdy predtým ani potom som toľko nešachistov na šachovej akcii nevidel. Spomínam na zaručene teplé tajchy, ktoré boli v skutočnosti studené ako sviňa, (či len ja som taký útlocitný?) a na nočné kúpanie nad námestím. Spomínam si na svoje účinkovanie v odvolacej komisii, vďaka ktorému som sa dozvedel o nočnom živote na internátoch o niečo málo viac, než mi bolo milé.

A šachové momenty: Ako došiel z Kanady Tomáš, všetkých nás vycvičil a skromne a spokojne odišiel. Ako Sergej Movsesjan rok čo rok komentoval partie pre päť či desať ľudí, bez akejkoľvek frustrácie, že by si zaslúžil početnejšie publikum; bolo to, ako by si Messi chodil každoročne zakopať s partiou chalanov kdesi odvedľa. Ako ma Peťo nemilosrdne čiernymi vytupil, pretože potreboval pol boda a ja celý bod.

A tiež ako sme čakali na vyhlásenie výsledkov do štvrtej či piatej, pretože jedna veľmi bojovná partia sa hrala snáď 140 ťahov. Na vyhlásení sme vtedy boli snáď ôsmi: traja medajlisti, traja organizátori a rozhodca. Ďalších 150 účastníkov bolo dávno na ceste domov. Rodinná atmosféra, mohli sme si aspoň pripiť.

A na ten krásny moment, keď Miňo uznal, že bez dvoch pešiakov to ďalej už fakt nepôjde, a ja som sa stal majstrom Slovenska.

Taká je Štiavnica. Šachová Pohoda. Tento rok vynechávam. Tlieskam však tým, ktorí ju opäť zas dali dohromady, a závidím tým, ktorí svoj čas budú deliť medzi súboje za šachovnicou, futbal, kúpanie, večerné pivo, nočnú prípravu, ranný futbalový turnaj, trh a antikvariát, prechádzky (zásadne do kopca a z kopca), možno i nejaké to rande. Nakoniec to ale aj tak skončí nad šachovnicou, poznáte to, v dobrom i v zlom, od figúrok nás nikto nerozlúči.

Nech žije leto, keď na šachovnice svieti slnko a do duší sa vkráda bujará, gambitová radosť!

Želám vám veľa šťastia v letných turnajoch.

GM Ján Markoš
Šachový veľmajster, tréner a publicista. Koncom roka 2016 vydal knihu Pod hladinou. Venuje sa tiež vzdelávaniu, najmä v oblasti kritického myslenia.
Komentáre
  • Zaujímavé články

    Odoberajte poučné články od GM Jána Markoša, GM Roberta Cveka a iných trénerov.

  • Kategórie
  • Trénujte s česko-slovenskou špičkou

    Náš nový projekt

  • Denne pridávame hodnotný obsah – zanechajte Like :)
  • Hodinová lekcia ZADARMO

    Stiahnite si hodinovú lekciu od GM Jána Markoša a GM Roberta Cveka s názvom Správna príprava je polovica úspechu!