Čo sa šachista môže naučiť od horolezca? A čo od rybára?

Ako vyzerá výstup na vysoký himalájsky končiar? Horolezec lezie po skalnej stene, meter za metrom, krok za krokom. Bojuje s počasím, so snehom i ľadom, s vlastnou únavou. Nahor to ide len postupne a ťažko, namáhavo. Ak však urobí chybný krok, padá dolu hrozivou rýchlosťou.

Horolezci sú preto extrémne opatrní, istia sa a zbytočne neriskujú. Vyberajú si čo najľahšiu cestu, i keď je dlhšia či namáhavejšia ako jej riskantnejšia alternatíva. Ak sa podmienky zhoršia, často sa radšej vrátia do tábora.

Partia so silným súperom sa podobá horolezeckému výstupu. Je namáhavá ako lezenie nahor skalnou stenou. Dobré ťahy, ktoré nás pomaly približujú k víťazstvu, sa robia len veľmi ťažko. Zato stačí chvíľka nepozornosti a strmý pád v podobe prehry je na svete.

Učme sa preto od horolezcov. Voľme si vždy tú najľahšiu cestu; cestu, na ktorej nás čaká čo najmenej ťažkých rozhodnutí. V prípade, že sa nebo nad partiou zaťahuje – máme málo času, pozícia je komplikovaná a cítime, že sa nám vymyká z rúk – zvážme návrat do tábora v podobe ponuky remízy či úniku do jednoduchého postavenia.

A najmä: nesťažujme sa na nespravodlivosť šachovej bohyne Caissy! Nehovorme po prehratej partii: „Stál som skvelo, urobil som len jedinú chybu v časovej tiesni.“

Prejdime teraz od vertikálneho smeru k smeru horizontálnemu. Presuňme sa od skalnej steny k vodorovnej hladine rybníka. Čo sa môže šachista naučiť od rybára?

Rybár vie, že nie je v jeho moci prinútiť kapra, aby sa chytil na udicu. Snaží sa síce urobiť všetko správne: zvolí vhodnú návnadu, umne švihne prútom a hodí háčik na to najlepšie miesto v jazere. Potom ale čaká, trpezlivo ako tiger v húští či pavúk v strede siete. Čaká na to, až niektorý z kaprov urobí osudovú chybu, nečinný a pripravený.

Tejto trpezlivosti sa musíme naučiť aj my. Nestačí robiť dobré ťahy, aby sme vyhrali partiu. Súper musí urobiť chybu. Niekedy ju urobí, inokedy nie. Niekedy sa vzopnú v turnaji k skvelému výkonu hneď viacerí súperi. Niekedy jednoducho ryby „neberú“. To najhoršie, čo môžeme urobiť, je stratiť sebaovládanie a začať hrať antipozične, riskovať, príliš sa hnať za víťazstvom. Šachista, ktorý má mentalitu rybára, vie, že ak bude hrať „svoju hru“, ak bude hrať správne, úspech sa skôr či neskôr dostaví.

Ak budete hrať šach trpezlivo a pritom neúnavne, ak nebudete za svoje prehry viniť vonkajšie okolnosti, ale budete hľadať chybu v sebe, a ak budete odvážni a pritom opatrní, stanete sa nielen omnoho lepšími šachistami, ale aj obávanými bojovníkmi čiernobieleho sveta.

Mne samotnému sa podarilo úpornou snahou vyhrať mnoho remízových a udržať mnoho prehratých pozícií. Napríklad s poľským veľmajstrom Rafalom Antoniewskim som stál čiernymi figúrkami už z otvorenia horšie, a v pozícii na diagrame mám o dvoch pešiakov menej. Biely ale pod časovým stresom zahral ťah, po ktorom je partia okamžite remíza. Uhádnete, aký ťah zahral biely, a ako mu potom čierny odpovedal?

Antoniewski – Markoš, Extraliga SR 2012, po 81. ťahu čierneho.

Šachový veľmajster. Ján je už dlhšiu dobu najlepším Slovákom. Slovensko reprezentuje už viac ako 15 rokov. Je taktiež úspešný šachový publicista a tréner.
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely spracovania tohto komentára podľa zásad spracovania osobných údajov.