Dážď bubnoval do okien, zvonku skučal vietor. Náhle svetlo zhaslo. V sále sa rozhostil šum. Bolo počuť tiché, vzrušené rozhovory. Obaja hráči vstali a začali sa nervózne prechádzať po pódiu. Rozhodcovia sa ako osy vrhli k šachovnici. Ten hlavný z nich zastavil hodiny. Organizátori začali upokojovať publikum. Anand zašiel dozadu do miestnosti, kde mal občerstvenie. Topalov chodil hore-dolu ako lev v klietke.

Náhle elektrina opäť naskočila a svetlá sa rozžiarili. Diváci sa upokojili a partia mohla pokračovať. Opäť zavládlo obyčajné šachové sústredené ticho.

Som veľmi rád, že som sa mohol naživo ako novinár zúčastniť zápasu o majstra sveta. Anand v ňom porazil Topalova a titul udržal. Bol to zážitok trvajúci len niekoľko dní, ale zostane vo mne po celý život.

Ale prečo vlastne? My šachisti máme tú skvelú výhodu, že vďaka šachovej notácii máme k dispozícii veľmi dobrý záznam partie. Navyše ju s odstupom času môžeme vychutnať aj okomentovanú. Načo je teda dobré sledovať šach naživo?

Sledovanie šachu naživo prináša istú pridanú hodnotu. Je to podobné ako s hudbou. Aj svoju obľúbenú kapelu si môžete pustiť z CD-čka, ale koncert je koncert. Zvuk na koncerte je síce z objektívneho hľadiska možno horší, ale tú atmosféru nič nenahradí.

Alebo si vezmite hokejový zápas. Diváci v zadných radoch často takmer nevidia puk, ale predsa radšej pôjdu na štadión, než by sa len dívali doma pri televízore. Na štadióne panuje akési fluidum, zmes napätia a spolupatričnosti. Nič také doma na gauči nezažijete.

A čo vám prinesie sledovanie partií naživo priamo v hracom sále, (alebo – v menšej miere – pri sledovaní živého prenosu?)

1 Napätie

Keď sledujete šach naživo, neviete ako to dopadne. A to je skvelé, pretože neistota udržuje vašu pozornosť a váš záujem pri samotnej šachovej hre.

2 Väčšie súznenie so šachovou hrou

Pri sledovaní partií naživo uvidíte nielen, ktorý ťah sa hral, ale tiež ako rýchlo ho ten či onen hráč zahral, ako sa pri tom tváril, aké návyky má váš obĺúbený šachista, a aké emócie sa súperom zračia v tvári. Všetky tieto informácie sa môžu zdať ako nepodstatné, ale v skutočnosti vám umožňujú viac sa zžiť s tým, o čom profesionálny šach v skutočnosti je. Môžete čo-to odkukať.

3 Zmerajte si sily s veľmajstrami

Každá nová pozícia je novou šancou, aby ste skúsili nájsť najlepšie pokračovanie sami za seba. Vidíte viac než veľmajstri? A každý ťah, ktorý hráči zahrajú, je pre vás potvrdením či vyvrátením vášho pochopenie pozície. Pravda, takto si merať sily s najlepšími na svete môžete len vtedy, ak si pri sledovaní partie nepúšťaťe počítačový program, ktorý pozíciu hodnotí za vás.

4 Vynútená pomalosť

No a napokon najväčšou výhodou sledovania šachu naživo je podľa mňa to, čo obvykle ľudia považujú za jeho najväčšiu nevýhodu. A to pomalosť šachovej partie. Ľudia hovoria: veď načo sa mám na partiu dívať päť hodín, keď si ju po skončení môžem prehrať za päť minút?

Ale práve pomalé tempo šachu umožňuje divákom naozaj sa sústrediť, naozaj premýšľať a nekĺzať sa na povrchu. Inak by boli v pokušení urobiť si rýchlo záver a utiecť k nejakým novým radovánkam. Ale to živé sledovanie šachu neumožňuje.

Tajnička šachovej partie sa odkrýva len postupne, ťah po ťahu, a udržuje nás celé hodiny v napätí. A práve v tomto tajomnom napätí sa môže zrodiť naozajstné porozumenie kráľovskej hre.

Komentoval som už naživo viacero zápasov a turnajov. A viete čo? Ešte sa mi nestalo, že by som sa pri komentovaní nudil. Šach je natoľko bohatou hrou, že je stále o čom hovoriť, aj keď sa hrá už len jediná partia.

GM Ján Markoš
Šachový veľmajster, tréner a publicista. Koncom roka 2016 vydal knihu Pod hladinou. Venuje sa tiež vzdelávaniu, najmä v oblasti kritického myslenia.
Komentáre
  1. HRUŠKA Karol píše:

    V rámci simultánky som mal tú česť (vtedy som nemal ani šajn o akú česť sa jedná) s Lacom Kotanom. V pozícii, ktorá sľubovala ešte slušne dlhé pokračovanie partiu vzdal. A ja do dnešného dňa neviem, či tam videl niečo čo ho k tomu viedlo (ja som to nevidel), či už mal iný program alebo či ma chcel iba povzbudiť. Neviem a už sa to ani nedozviem. A to sa deje aj pri pozorovaní cudzích partií. Čudujeme sa, prečo niekto nepotiahol naše „geniálne“ pokračovanie a prečo potiahol ťah, ktorého zmyslupnosť nám úplne unikla. A až sa niekedy po partii stretneme s jej analýzou, zvyčajne stojíme s otvorenou pusou a začíname chápať, čo a prečo ťahali. A to by mohlo byť to po piate, o čom písal Janko.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *