Profi tréner vás postupne povedie k lepším výsledkom
Nemám rád šachové otvorenia. Nevidím veľký zmysel v učení sa teórie z databáz alebo kníh. A analyzovanie otvorení s počítačom ma nudí. Bol by som najradšej, keby sme všetci mohli hrať Fischerove šachy, v ktorých sa na začiatku pomiešajú figúrky na prvom i poslednom rade a pozícia, z ktorej partia začína, je ešte pár minút pred začiatkom partie pre oboch súperov neznáma.
Pretože aký to má význam, učiť sa naspamäť hromadu variantov a potom sa z nich pri partii so súperom navzájom skúšať? Nech partiu rozhodne porozumenie šachu, a nie strojom vytvorené sekvencie ťahov, ktoré si jedna strana pamätá a druhá nie.
Šachu bez teórie sa ale ešte nejakú tú chvíľu nedočkáme. A keďže väčšina z nás nemá čas ani chuť učiť sa teoretické varianty do hĺbky, skúsime si v tomto blogu spoločne odpovedať jednoduchú otázku: Ako prežiť otvorenie? Ako sa vyhnúť nášľapným mínam, ktoré na nás v tejto fáze hry čakajú? A keď už do nejakej tej pasce padneme, ako z nej vyjsť s čo najmenšou úhonou?
Možno vám pomôže týchto päť rád:
Želám vám, aby ste vždy v zdraví prežili otvorenie a mohli sa bez obáv vrhnúť do strednej hry, v ktorej začína všetko potešenie šachistu!
Dobrý den Jáne,
Asi se někde ztratila informace, pro jakou cílovou skupinu tento konkrétní článek je.
1. Ak nemáte chuť učiť sa teóriu, hrávajte otvorenia, ktoré nie sú príliš ostré.
Myslím že John Watson napsal, že zahájení jsou schizofrenní – chcete hrát ostrou sicilskou – a soupeř hraje 2.c3, hrajete klidný CaroKann – 2.d4 d5 3.e5 Sf5 4.Jc3 e6 5.g4 atd. Ve slovanské to není příliš jiné (3.Jf3 Jf6 4.Jc3 dc 5.a4 Sf5 6.Je5). Chápu, že smyslem je mít na šachovnici typ pozic, kterým hráč rozumí.
2. Hrávajte jedno otvorenie, ale striedajte v ňom varianty.
Tady se dá jen těžko něco namítnout.
3. V partii so slabším hráčom sa nehrnte zbytočne do kritických variantov. Keď hráte so súperom, ktorý šachu rozumie menej než vy, mali by ste ho dokázať poraziť aj v rovnej pozícii.
Zde se dá také víceméně souhlasit. Snad jen – dnes je již tolik dostupného partiového materiálu takřka na vše, že „kritické varianty“ jsou už i v tak dříve obskurních zahájeních jako 1.b3. Odtahat 20-30 tahů v najdorfovi do pozice s věčným šachem, když má hráč o 200 ELO vyšší se samozřejmě nikomu nechce.
4. Ak zacítite nebezpečenstvo, odbočte prví.
To je trochu virtuální rada a zde bude záležet na šachové úrovni hráčů. Hráč 1500-1800 mívá problém si vůbec zapamatovat sekvenci prvních 10 tahů, tam o nějakém vědomém odbočení nemůže být ani řeči, u hráčů 2000+ je předpoklad určité (oboustranné přípravy, ano vím, u starších ročníků a nižších soutěží je to jen iluze), čím vyšší rating tam příprava a kontrola soupeře je na vyšší a vyšší úrovni.
5. Keď už do pasce padnete a je jasné, že súper mal pozíciu doma na šachovnici, pokým vy o nej neviete ani mäkké f, neprepadajte panike.
Don’t panic. A mějte u sebe ručník 🙂
6. Milí šachisté, mějte na paměti, že vaše partie se mohou kdykoliv a kdekoliv objevit, budou dostupné pro každého a každý se může podívat, kde, jak, a proč se stala chyba. Opakování variant je cesta, jak se nejen nezlepšovat, ale dokonce ani nezůstat na svých. Pokud chcete mít zábavu ze hry, nezbude vám než se (alespoň sem tam) na něco podívat – a to nejen abyste změnili svou hru, ale abyste se podívali, jak hraje váš soupeř a třeba i vy si na něj připravili nějaké překvapení. A nezapomeňte sledovat http://www.sachovetreningy.sk ! 🙂