Najviac opitý človek, s ktorým som si kedy sadol za šachovnicu, napodiv nebol ani Slovák, ani Čech. Bol to Fín Mika Karttunen a hrali sme spolu v poslednom kole Európskeho klubového pohára v roku 2001. Turnaj sa konal v prímorskom hoteli na Kréte, vonku bolo i koncom septembra pomerne teplo, a môj súper bol už na začiatku kola úplne grogy.

Svoj štýl hry prispôsobil svojej momentálnej indispozícii. Rýchlo potiahol a išiel si ľahnúť von na terasu pod palmu to trávy. Keď som potiahol ja, jeden zo spoluhráčov ho nenápadne zobudil, on sa vrátil, tráva vo vlasoch a tráva na šatoch, rýchlo opäť niečo zahral a vrátil sa na svoje improvizované lôžko.

Rozhodcovia počínanie Fína na týždeň vypusteného z vlasti, v ktorej platí pomerne prísna prohibícia na alkohol, sledovali s pobavením a miernym znepokojením. Vlastne neviem, prečo mu vôbec dovolili hrať, ja som sa však tiež rozhodol vybaviť celú vec radšej priamo na šachovnici a protest som nepodal. Problémom bolo len to, že Mika počas partie postupne triezvel a jeho šachová sila pomaly ale isto opäť narastala. Stál už ale na prehru a po časovej kontrole bol výsledok len otázkou času.

Fín sa rozhodol netrápiť v prehratej koncovke a partiu ukončil vskutku originálne. Odišiel na pivo do pol kilometra vzdialeného mestečka. To už nevydržali ani južanskí rozhodcovia a partiu skontumovali v môj prospech.

Príbeh má očakávateľný záver. Po poslednom kole bol záverečný banket. Na bankete som stretol aj Miku, celkom namol a s pivom v ruke. Ako sa dostal domov, to neviem.

Vo vzťahu šachu a alkoholu som zažil všeličo. Videl som človeka, ktorý vypil za 24 hodín 30 pív a ešte polhodinku pred partiou spal v aute s kôrkou chleba v ruke, videl som veľmajstra zaspať za šachovnicou tak tvrdo, že ho nikto nebol schopný zobudiť. Napokon sa zobudil sám, a s výkrikom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Biely Tesák, zahral niečo ako 24.b2-b3, i keď mu na kráľovskom krídle visela figúrka.

Šach je ako šoférovanie. Vyžaduje si oddýchnutú a čistú hlavu. (O tom odpočinku by som s dvomi maličkými deťmi vedel rozprávať svoje…) Ak to s ním myslíte vážne, na turnajoch nepite, alebo na nich pite len minimálne. Úlety radšej prenechajme futbalistom či rockovým hviezdam.

Karttunen-Markoš, Európsky klubový pohár, 2001, čierny na ťahu. Ako by ste získali výhodu proti svojmu indisponovanému súperovi?