Vedecký prístup k šachu: prečo ho šach potrebuje

„O šachu toho veľa nevieme. Každú chvíľku je možné objaviť niečo nové.” Veľmajster Markoš v tomto eseji otvára netradičnú perspektívu — šach by sa mal skúmať vedecky, nie len hrať prakticky. Provokatívny pohľad pre každého, kto šach berie viac než iba ako súťaž.

Pre šachových mysliteľov a teoretikov. Aj filozoficky ladení čitatelia, ktorých zaujíma šach ako intelektuálny fenomén.

---

O šachu toho veľa nevieme. Každú chvíľku je možné objaviť niečo nového. Šachisti u nás (a asi aj vo svete) sú však najmä praktici. Chcú (sa) hrať a chcú vyhrávať. To je samozrejme v poriadku, šach je v prvom rade hra a zábava. Ja ale dúfam, že sa medzi nimi objaví niekto s dušou vedca, ktorý sa na šach dokáže pozrieť nanovo, s využitím racionálnych metód. Napríklad štatistiky. Dám pol kráľovstva za dobrého štatistika!

Ja štatistike príliš nerozumiem. Ale i moje laické zabávanie sa s Chessbase prinieslo celkom zaujímavé ovocie. Napokon, posúďte sami…

Kedy ide veža na párty?

Dal som si napríklad jednoduchú otázku: Kedy sa veže zapájajú do hry? Je jasné, že to bude neskôr ako u strelcov či jazdov, pretože na rozdiel od ľahkých figúr obvykle potrebujú voľný stĺpec, aby mohli opustiť vlastný tábor. Kedy sa to ale obvykle stáva?

Neviete? ChessBase vám na túto otázku odpovie za približne päť minút. Existuje v nej funkcia, ktorá vám nakreslí, kde sa obvykle v otvorenej daná figúrka v rozmedzí zvolených ťahov nachádza. Ja som skúmal partie medzi hráčmi 2600+ hrané v roku 2015 a neskôr, približne 8000 partií.

V rozmedzí 20-25 ťahu obvyklá poloha dámskej veže bieleho vyzerá takto. (Pozor, mierka grafu je logaritmická.)

Veža sedí doma v obývačke a chrúme chipsy. Ešte je skoro, na diskotéke ani v bare ešte nikto nebude. Ako sa situácia zmení medzi 25-30 ťahom?

Veža stále len chodí po byte a pripravuje sa na párty. Veľa sa líči, pretože v kúpeľni (na d1) je skoro rovnako často ako pred telkou (na a1). Posuňme sa znovu o päť ťahov neskôr. Čo robí medzi 30-35 ťahom?

Prvé veže sa odvažujú do mesta, opúšťajú prvú radu. O ďalších päť ťahov je už v meste plno:

A o tretej nadránom (medzi 60-80 ťahom) je viac veží v meste ako doma.

Takže záver znie: Veže masovejšie prvú radu opúšťajú po tridsatom ťahu, obvykle ešte o niečo neskôr, blízko pred 40. ťahom.

Túlavý jazdec

Ďalej som skúmal stabilitu postavenia jazdcov v otvorení. (Zisťoval som, kde sa nachádzajú tesne po otvorení, medzi 15. a 20. ťahom.) Pri porovnávaní čierneho kráľovského a dámskeho jazdca sa mi naskytol veľmi zaujímavý obrázok:

Jazdec g8 bol v naprostej väčšine partií usadený stabilne na f6:

Jazdec b8 sa ale ukázal byť podstatne väčším tulákom:

Prečo je tomu tak? Má to zrejme dva dobré dôvody. Najprv, rolu hrá bezpečnosť kráľa: čierny potrebuje čo najrýchlejšie zarošovať a jeho rošádové postavenie musí byť dobre chránené. Jazdec na f6 (oproti e7) plní obe tieto funkce: nezavadzia vývinu strelca a bráni citlivé pole h7.

Druhý dôvod je strategickejší a súvisí s priestorovými problémami čierneho v otvorení. Táto téma je pomerne komplexná, venoval som jej vo svojej knižke Pod hladinou celú jednu kapitolu, nazvanú príznačne Tragédia jedného jazdca.

Záhada pešiaka e2

Na záver vám dám hádanku. Ukážem vám dva snímky postavenia bielych pešiakov tesne po otvorení, medzi pätnástym a dvadsiatym ťahom. Prvá snímka bude z partií hráčov 2600+, druhá hráčov 1600-1800. Všimnite si prosím značný rozdiel v tom, ako často nechávajú pešiaka na e2 veľmajstri, a ako často kluboví hráči, nositelia 2. výkonnostnej triedy.

Veľmajstri

Kluboví hráči

Uhádnete, prečo je to tak?