Šachové prehry: ako sa sami porážame (1. časť)

Prehrať partiu vie každý. Dôležité je, ako prehráte a čo si z prehry odnesiete. Veľmajster Cvek otvára dvojdielnu sériu o najklasickejšej zo všetkých šachových pasiek — sebadeštrukcii. Často nezlyháme kvôli súperovi, ale kvôli vlastným chybám. (Článok je v češtine.)

Pre klubových šachistov všetkých úrovní. Pokračovanie viď 2. časť.

---

💬 Pôvodne v češtine — preložené do slovenčiny. Autorský hlas Veľmajstra Cveka zachovaný.

Prehrať partiu vie každý, dôležité ale je, ako ju prehráte, ako ju unesiete a čo si z prehry odnesiete. Prehra v sebe skrýva veľkú lekciu na učenie, ale málokto objaví tú pravú príčinu a dokáže sa z prehry poučiť. Nie je dobrý prístup po neúspešnom turnaji hneď vyhlásiť: „Rýchlo na to zabudnúť!”. To je klasická chyba. Naopak takýto turnaj/partiu by ste mali veľmi podrobne analyzovať. A pozor, hľadať nielen čisto šachové dôvody neúspechu, ale aj tie nešachové.

Teraz sa poďme pozrieť na typické šachové, ale aj nešachové chyby, vzájomne sa to veľmi ovplyvňuje a niet jedno bez druhého.

Príprava na súpera

Je dobré sa pripravovať, alebo nie? Toto znie ako banálna otázka, ale uvidíte sami, že tak jednoduché to nie je. A koľkokrát práve príprava na súpera je „rozhodujúca chyba.”

Praha MČR mužov 2007. Mám hrať s Jiřím Jirkom. V tej dobe hrávam 1.e4. Súper hrá prapodivný variant Birda, keď po 1…e5 2.Jf3 Jc6 3.Sb5 hrá 3…Jd4!?!? Ťah, ktorý sa javí úplne v rozpore so zákonmi otvorenia. Jazdec ťahá druhýkrát a ešte tak divne, že čierny si zdvojuje pešiakov. Spúšťam (v tej dobe) Fritz 8 a hlboko analyzujem, hľadám výhodu… čas beží, čísielka lietajú, kontrolky blikajú. A čas beží… uplynuli 4 hodiny (!!) a ja som dospel k tomu, že nikde nič nie je. Totálne ma to stresuje. Za takého stavu idem na partiu, zahrám 1.c4 a suverénne prehrávam. Súper ma úplne zničil, a to doslova a do písmena.

9.b4? Úplne nezmyselný ťah, biely ide pod úder strelcom g7. Stačilo dokončiť vývin a biely má dobrú pozíciu. 9…,e4! Samozrejme, čierny nielen získava priestor, ale deklasuje aj strelca g2. 10.d4,f5 11.Jf4,Sf7 12.Sd2?! Biely mal hrať 12.b5, ale už s horšou pozíciou. 12…,Je5! 13.Dxd7+, Jxd7 14.Vc1, c5! Veľký ťah môjho súpera. 15.bxc5,dxc5 16.d5,g5 17.Jfe2?! Biely mal zavrieť oči a zahrať 17.Je6. 17…Je5 — pozrite sa na tragické figúrky bieleho… Záverečná pozícia

Prekvapivý záver bol ten, že som si až po skoro ôsmich rokoch (!!!) uvedomil, prečo som partiu prehral ako malý Jarda. V tej dobe som si myslel, že som jednoducho prehral preto, lebo som mal smolu… ale pravda je tá, že som sa tak vycedil a vystresoval, že som nebol schopný koncentrácie. Moja energia bola na bode mrazu. V takom stave potom hráte „nepochopiteľne zle”.

Sami si položte teraz otázku, ako sa pripravujete, ako dlho a aký vplyv má na vás príprava na súpera.

Mnoho šachistov vám potvrdí, keď sa nad tým poriadne zamyslia, že príprava ich hlavne stresuje – zistia, ako to súper hrá dobre. Spustia šachový program a ten len dokazuje, že v pozícii nič nemajú, alebo stoja horšie. Takáto príprava vás zomelie, energeticky zlikviduje a hlavne stresuje (stres najviac ničí mozog). Potom prichádza „nepochopiteľná” únava počas partie (a tiež po nej), a niekedy aj pred ňou (bol som už veľakrát svedkom, ako niekto šiel na partiu ako na smrť, doslova sa mu podlamovali kolená a len čo partiu rýchlo skončil, zrazu vystrelil ako pružina, doslova omladol o 20 rokov – väčšinou taký šachista hneď všetko komentuje, radí a usmieva sa, jednoducho z neho doslova energia tryská, akoby sa tou partiou uvoľnila nejaká „zlá” zátka :-).

Ps.: Vnímavý pozorovateľ rozpozná aj zmeny dychu. Stresujúci človek dýcha úplne inak než uvoľnený.

Ps.: Zaujímavá metóda, ako získať sebadôveru, je pozerať sa iba na prehry súpera.

Takže mám sa pripravovať alebo nie? Spravte si pokojne sami pokus. Skúste na jednom turnaji hrať vyložene bez prípravy. Relaxujte pred partiou, choďte sa prejsť, pozerajte sa na film, čítajte obľúbenú knihu, alebo skrátka robte, čo máte radi, a potom choďte na partiu. Po každej partii a po celom turnaji si zapíšte výsledný efekt.

Je možné, že budete patriť medzi tú skupinu šachistov, pre ktorých je najlepšie sa nepripravovať vôbec, alebo úplne minimálne. A hlavne, že to je to najlepšie, čo môžete pred partiou urobiť – budete oddychovať/relaxovať a na šach vôbec nemyslieť. A že budete možno stáť trochu horšie v otvorení? To nevadí, hlavné je, že budete mať energiu a celú partiu si budete užívať.

Čo by som vám odporučil a ako to mám ja?

Zistil som, že v niektorých situáciách je najlepšie sa nepripravovať vôbec. Hlavne keď som unavený a cítim, že moja energia je na tom biedne (mnohí by boli veľmi prekvapení, koľko trvá moja priemerná príprava na partiu, ale na dosť partií je to tak max. 30 minút, väčšinou 10 minút. Ale sú samozrejme aj výnimky :-)

Vrelo vám odporúčam, aby ste si už DOPREDU pripravili zaujímavé odbočky v otvorení, ktoré môžete kedykoľvek použiť a tým súpera prekvapiť (tomu hovorím mäkký tréning a vrelo odporúčam). Najlepšie je si to dopredu napísať do ChessBase a byť tak pripravený. Potom môže vaša príprava trvať aj 15 minút, len si rýchlo prejdete, čo budete hrať. Samozrejme je ideálne, keď sa na to niekedy pozriete doma, hlavne v zmysle, aby ste pozícii rozumeli. Potom z fleku môžete hneď „čokoľvek” zahrať.

Ps.: Viem o niekoľkých silných českých GM, ktorí sa vôbec nepripravujú alebo v podstate vôbec, ale stále hrajú veľmi dobre, pretože majú veľa energie a chuť si partiu zahrať. A hrávajú viac vecí v otvorení.

Ps.: Uvedomte si, že príprava na súpera žerie energiu, a ak je ešte spojená so stresom, žerie energiu ešte oveľa viac.

Pokúste sa zamyslieť nad týmto článkom a napíšte, prosím, ako je to s vašou prípravou na súpera? Pomáha vám, alebo vás v skutočnosti likviduje?