Pamätáte sa, ako som sa na tomto mieste pred pár mesiacmi priznával k hraniu bleskoviek na internete? Nuž, už ich nehrávam. Z internetovej herne, v ktorej som sa zabával, ma vyhodili. Prišiel mi sympaticky sformulovaný mail, kde mi bolo oznámené, že som podozrivý z podvádzania, totiž z používania pomoci počítačového programu.
Ak mám byť úprimný, neprekvapilo ma to. Daná stránka ma zablokovala už tri či štyri krát. Zablokovala mi účet z milým nickom ichichimori, a tiež účet s hrozivým nickom desivysuper. Nech robím čo robím, tak do troch mesiacov jednoducho dostanem zákaz.
„Pravda, je tu šanca účet odblokovať“, naznačuje oficiálny email. „Ak ste naozaj silný hráč, naskenujte svoje ID a pošlite nám ho. Potom vám uveríme a smiete u nás ďalej hrať.“
„A ostrihať nechty na nohách by ste nechceli?“, odpovedám im v duchu. „To si radšej dám na nejaký mesiac-dva od blicania pokoj.“ A potom si založím nový účet. Nick si dám gerhardrichter. Toho maliara mám rád.
Ako vlastne internetové herne odhaľujú ľudí, ktorí naozaj podvádzajú? Ako ukazuje horeuvedený príklad, niektoré dosť nešikovne. Veľa závisí od toho, nakoľko človeka ostatní hráči herni udávajú. V tom sú podobné napríklad Facebooku: tam tiež často stačí, aby sa na stránku sťažovalo veľa ľudí, a admini ju vypnú bez ohľadu na jej obsah.
Tiež veľa závisí od toho, aké výsledky hráč má. Ak pomerne dobré, je hneď v hľadáčiku administrátorov. Podozrenie súperov a dobré výsledky niekedy k predbežnému banu stačia.
Tie solídnejšie herne si pomôžu strojovou analýzou partií podozrivého užívateľa. Ak vykazuje malú frekvenciu chýb, šanca na podvádzanie sa zvyšuje. Avšak stále nie je dôkazom. Silní hráči jednoducho hrajú silno.
Najstarostlivejšie stránky si pomôžu rôznymi ďalšími metódami. Skúmajú napríklad, či hráč po každom ťahu preklikáva z okna do okna (aby urobil súperov ťah na druhej šachovnici, pri ktorej má spustený program). Skúmajú, ako míňa čas. Robí samozrejmé ťahy okamžite, alebo aj tie najskôr musí overiť v počítači, a teda mu zaberú nejaký čas? S tým súvisí i otázka, aké tempo hráč hráva. Hrá s pridávaním alebo bez? V partiách na minútu či dve bez pridávania prakticky nie je možné podvádzať: nestíhate obsluhovať svojho diabolského pomocníka.
Takéto podrobné skúmania ale stoja čas a energiu. Nečudujem sa preto, že mnohé herne radšej risknú, že si pohnevajú tých najsilnejších hráčov, ktorí sa k nim zatúlajú, než by nechali potulovať sa po stránke kyborgov so Stockfishom či Rybkou implementovanými priamo do srdca. Pretože silných hráčov nie je veľa, a stránka potrebuje veľké objemy, ak sa má uživiť. Musí sa preto orientovať na amatérov.
Zákazu mojej maličkosti teda rozumiem. Iná vec mi nedá spať. Prečo sa niekomu chce podvádzať pri hraní stolnej hry s niekým, koho v živote nevidel, keď pri tom nejde ani o peniaze, ani o česť, ani o čokoľvek iné?
Čo sa deje v duši takéhoto šachového trolla?
Ktorý hráč podvádzajúci s počítačom by skončil v pozícii bez strelca a veže, a tam by zakončil partiu víťazným 38.Da5+, po ktorom súper nestihol dámu zobrať a padol na čas?