Srdce v šachu: prečo vytrvalosť poráža talent

„Máte odhodlanie lámať skály? Nemusíte. Skúste robiť šachy.” Veľmajster Cvek vás v tomto inšpiratívnom eseji vyzýva — trénujte, vytrvajte, ale predovšetkým majte rád to, čo robíte. Talent prehráva s vytrvalosťou a láskou k hre.

Univerzálne motivačné čítanie pre šachistov, ktorí pochybujú o sebe. Aj pre rodičov detí v šachu.

---

💬 Pôvodne v češtine — preložené do slovenčiny. Autorský hlas Veľmajstra Cveka zachovaný.

Máte odhodlanie lámať skaly? Nemusíte lámať skaly, skúste robiť šach. Robte ho vždy, keď budete môcť, trénujte do hlbokého večera, trénujte ráno, trénujte v každú voľnú chvíľu. Vytrvajte.

Práve odhodlanie a vytrvalosť sú tou najdôležitejšou cestou k cieľu. Cesta by mala byť ale cestou radosti a lásky ku šachu.

Iba tvrdá práca nestačí. Každý z nás, kto číta tieto riadky, má silné a slabé obdobie. Niekedy máte takú energiu a nadšenie, že by ste mohli robiť šach celé dni. Inokedy zas je to úplne naopak. Utečú dni a šeď sa pomaly tiahne celým časopriestorom, ako čierna pavučina, ktorá chytá vaše sny a ideály. Až jedného dňa sa plne prejaví nechuť, apatia a splín. Koniec.

Poďme sa zamyslieť, ako zlepšiť odhodlanie a naopak, ako sa odhodlanie rúca pod údermi šede a prázdna. Vaše odhodlanie veľmi závisí od vášho srdca. Nie toľko od hlavy, ale srdca. Pestujte si radosť z hry, učte sa mať radi šachovnicu, figúrky a vôbec celú hru menom šach. Vážte si šachistov, vážte si tých okamihov, keď si môžete sadnúť za šachovnicu. Či už vyhráte alebo prehráte, užívajte si tieto jedinečné okamihy. Pretože raz príde doba, keď si sadnete naposledy ku partii, naposledy poopravíte figúrky a naposledy sa ocitnete v tomto neskutočnom svete boja, mágie a veľkých činov skrze malých figúrok.

Ak práve teraz čítate tieto riadky a niečo vo vás šepká, je to dobre. Vonku začína jar, to je začiatok, nádej. Spravte si voľný deň, choďte na nejakú čarokrásnu prechádzku. Do batohu vedľa proviantu a piva si vezmite tiež šachovú súpravu a vašu obľúbenú knihu. Napríklad partie Bobbyho Fischera. Veľký Bobby – keď sa pripravoval na zápas s Borisom – chodieval na dlhé prechádzky, v podpazuší mal červenú bibliu – vybrané partie Borisa Spasského – ktorú študoval. Rázoval si to krásnou krajinou, občas si sadol a dlho si prehrával partie svojho súpera. Potom, na konci prechádzky, si dal výdatný obed, no stále zadumaný nad svojou červenou bibliou. Ruženec pre Bobbyho bola všade prítomná malá šachovnica so zastrkávacími figúrkami.

Napodobnime Bobbyho. Môžem vám to len vrelo odporučiť, urobiť si čas na seba a šach. Spojiť to s krásnou prechádzkou. Váš vzťah k šachu sa hneď zlepší. Je veľa iných (skvelých) nápadov, ako si šach ešte viac pritiahnuť k srdcu. Fantázii sa medze nekladú. A šach vám to samozrejme vráti.

Zabijak krásy šachu a radosti je ničnerobenie. Splín a tiež rozum. Je to práve ten kráľ, čo tróni na vašom vrchole, čo rozhoduje často, čo robiť a čo nerobiť. Rozum je pre nás ľudí veľmi dôležitý, ale nie je to všetko. Z rozumu často končíte šach, z rozumu často predčasne skladáte zbrane za remízový výsledok. Z rozumu sa predsa má robiť niečo iné, najlepšie nič alebo úplne všetko. Strach o výsledok, strach z prehry a ďalšie obavy, to si vyčaroval váš rozum a je to mocná mágia, pretože ide o ilúziu, ktorá s vami klátí ako víchrica s pierkom.

Je to kráľ dvoch tvárí. Na jednej strane vám môže veľmi pomôcť a pomáha, na druhej strane vás môže úplne odrovnať, vydať nemilosrdný rozsudok.

Je to zvláštne, keď hráte šach, je rozum samozrejme číslo jedna. Bez rozumu sa proste nedá hrať šach. Musíte veľa premýšľať, koncentrovať sa a inak ukázať, ako vám to myslí a ako ste pripravení na ťažký boj.

Ale aby ste šach robili, aby ste mali odhodlanie a vytrvalosť, na to musíte mať hlavne srdce. Rozumom mať šach radi nebudete. Rozumom ho ale budete študovať.

A tak mnoho šachistov končí, zhorí ako papier. Končia práve vtedy, keď svoje srdce šachu uzavrú. Nastúpi šeď, prázdnota. Figúrky čakajú v krabici, pokrčená šachovnica pomaly nasáva prach. Ešte pred nejakou dobou figúrky žili, teraz sú mŕtve, je to skutočné drevo a ich zemeplocha 64 polí zmizla rovnako ako ich duša. Je ale v našej moci tento svet znovu oživiť a povedať „nech je šach.”

Rozum káže a vy poslúchate. Zbavili ste sa niečoho neužitočného, niečoho, čo aj tak je na nič, čo vás iba otravuje a berie vám čas. Čas, čas… rozum má veľmi rád pojem času.

Často sa rytieri vracajú. S hrdzavým brnením, s ranami osudu a mečom ošľahaným dlhými rokmi nečinnosti. Vracajú sa späť a často nariekajú, prečo sa kedysi nevenovali boju, prečo zanechali to, čo ich dokázalo pohladiť a ponoriť do iného sveta. Prečo, prečo?

Pretože… pretože ste šach nepustili do svojho srdca. Zvíťazil on, Veľký Kráľ, tróniaci na špici sveta.